Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu vodorovná
Borský Mikuláš

Významné osobnosti


Ján Hollý / *24.3.1785 –14.4.1849/

  • 24. marca roku Pána 1785 sa v chalúpke učupenej v tieni kostola sv. Mikuláša narodil náš najvýznamnejší rodák Ján Hollý.
    Jeho dielo má vo vývine slovenskej literatúry, najmä poézie, v literatúre národného obrodenia svoje pevné miesto zásluhou ideových a umeleckých hodnôt.
    Vo svojej tvorbe využil všetky veršové metrické postupy antickej poézie, čím dokázal, že prvá podoba spisovnej slovenčiny, utvorená na základe západoslovenského nárečia, je rovná najvyspelejším jazykom sveta.
    Dokázal to aj svojimi prekladmi antických básnikov Vergília, Theokrita, Homéra, Tyrtaia a Horácia, ktoré boli vydané v roku 1824, a v roku 1828 aj prekladom Vergíliovej Eneidy, čím sa v tom čase mohlo pochváliť ozaj len málo národov sveta.
    Hollý sa s prekladmi neuspokojil a prešiel k tvorbe eposov, lyricko-epických skladieb a lyrických básní. V roku 1833 sa po prvý raz v slovenskej literatúre objavil skutočne národný epos Svatopluk, ktorý hovorí jasnou rečou o Slovákoch ako o historicky sformovanej jednotke majúcej svoj počiatok vo Veľkej Morave. Nasledovali eposy Cirilo-metodiada a Sláv, elégie a ódy, Katolickí spevník (prekrásna vianočná pieseň „Vstávajte pastieri“) až k „selankám“, ktoré patria k najvzácnejším lyrickým skvostom slovenskej literatúry.
    O Hollého autoritu sa opieral Ľudovít Štúr s celou generáciou, Vajanský a Hviezdoslav v časoch vrcholiacej maďarizácie a opierame sa o ňu i my.

Jozef Ščasný(*10. apríla 1813 v Borskom Sv. Petri)

  •  je v slovenských národných dejinách známy ako čelný predstaviteľ najmladšej generácie bernolákovského hnutia, významný kultúrny pracovník a horlivý podporovateľ všetkých akcií vtedajšieho slovenského národného pohybu.

Víťazoslav Cintula (*4.3.1848 Borský Mikuláš - 22.3.1911 Praha)

bol historik, kartograf, stredoškolský profesor. Podporoval slovenských študentov na českých školách. V publicistickej činnosti venoval pozornosť národnostnej otázke aosobitne postaveniu Slovákov v Uhorsku. Je autorom drobných historických a etnografických príspevkov v novinách a časopisoch, národopisnej mapy Slovenska podľa sčítania ľudu z r. 1900 v Ottovom slovníku náučnom, mapy Francúzska, Rakúsko – Uhorska a balkánskych krajín v Ottovom zemepisnom atlase. Bol zakladajúcim a dlhodobým členom spoločnosti zeměvednej.


 

Ján Sekáč

( *15.5.1767 Borský sv. Peter  -  † 30.10.1818 Šaštín)

Slovenský barokový básnik –rodák z Borského sv. Petra
Študoval katolícku teológiu v Bratislave a v roku 1791 bol vysvätený za kňaza. V roku 1792 pôsobil ako kaplán v Uníne, v roku 1796 v Gbeloch a v rokoch 1807 - 1818 pôsobil ako farár v Šaštíne.

Bol autorom rukopisného zborníka poloľudovej poézie Laskavé karhání smíšnopochabých svetských mravúv z r. 1800. "Rozličné príhody tu sa predstavují,
Nech sa jak v zrkadle lide v nich zhlidají...."
Zborník obsahuje zveršované príbehy a anekdoty o významných historických udalostiach, jednoduchých i vznešených ľuďoch, rehoľníkoch a kňazoch, žartovné historky, poviedky, novely zo života rôznych spoločenských vrstiev, renesančné lascívne poviedky, folklórne, poviedkové a novelistické príbehy a bájky z ezopovskej tradície. Rukopis zborníka sa nachádza v Országos Széchényi Könyvtár v Budapešti. 

Ďalej napísal  didakticko-reflexívny mravoučný zborník poloľudových básní Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii.

 


 Fridrich Weinwurm –

 

 

 

sa narodil 30. augusta 1885 v Borskom Sv. Mikuláši.

Študoval v Nemecku, kde potom do prvej svetovej vojny aj pracoval. Po návrate z vojny pôsobil spolu s Ignácom Vécseiom v Bratislave. Patril k priekopníkom presadzujúcim nové architektonické myšlienky. Svojou čistou, puristickou architektúrou sa najviac priblížil k filozofii loosovskej „novej vecnosti“. Administratívna budova žilinskej továrne na portlandský cement z roku 1924 (ktorú navrhol v spolupráci s A. Wiesnerom, rodákom z Malaciek, pôsobiacim v Brne) bola publikovaná vo viacerých zahraničných časopisoch. Viaceré jeho diela, napríklad palác Fénix, vila Lívia v Piešťanoch, Sanatórium Dr. Holzmanna v Hornom Smokovci, vila Dr. Tománka v Karlovej Vsi a mnohé ďalšie tvoria klenotnicu slovenskej avantgardnej architektúry. F. Weinwurm sa ako ľavicový architekt výrazne politicky angažoval. Bol napríklad predsedom Spoločnosti pre hospodárske a kultúrne styky s novým Ruskom. Bol blízkym priateľom Dr. Husáka. Za Slovenského štátu bol väznený v Ilave. Zastrelili ho pri pokuse o ilegálny prechod hraníc s Maďarskom na jar v roku 1942, keď sa chcel dostať do Ruska. Jeho dielo bolo zmapované a objavené až v osemdesiatych rokoch minulého storočia.

Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc.,(*1941 Borský Mikuláš)

Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc., sa narodila 17.12.1941 v Borskom Mikuláši.
Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Bratislava pôsobila ako slovenčinárka na školách v Borskom Mikuláši, Strednej zdravotnej škole v Skalici,
ako odborná asistentka na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave.
Od roku 1984 pôsobila ako samostatná vedecká pracovníčka v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave, v súčasnosti prednáša dejiny slovenskej literatúry na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity.
V oblasti literárnej histórie vydala monografie Aký si, Ján Hollý (1985), Tragédia Augustína Doležala (1993), Literárna mozaika Senice (1998), Idey Hollého v ideológii romantizmu (2000), Ján Hollý 1785-1849 ( 2003),v súčasnosti dokončuje monografiu Problematika a problémy slovenskej klasicistickej poézie. Okrem nich vydala básnickú zbierku Vôňa Záhoria (1997) a súbor reflexií Ranné zamyslenia ( 2001).
Venuje sa najmä literárnovednému výskumu slovenského národného obrodenia, jej prioritným výskumným záujmom je osobnosť a dielo Jána Hollého v širších
literárno-historických súvislostiach.
V jeho básnickom diele skúma predovšetkým ideu slovenskej kresťanskej kultúry a národnej suverenity v európskom kontexte, s akcentom na cyrilo-metodskú tradíciu ako slovenské národné kultúrne dedičstvo. Sleduje i aplikáciu jeho ideí do národnej ideológie romantickej generácie. V celom svojom literárno-vedeckom výskume sa zaujíma o spojitosť klasicistickej literatúry so súčasnosťou a ozrejmuje kresťansko-národný základ celej našej kultúry. Publikuje v domácich i zahraničných vedeckých zborníkoch, v literárnych časopisoch ako ( Literárny týždenník, Slovenská literatúra, Slovenské národné noviny, Slovenské pohľady), ďalej pedagogických ako Slovenský jazyk a literatúra v škole, Učiteľské noviny, i v časopisoch duchovného zamerania- katolícke noviny, Rodinné spoločenstvo, Verbum, Viera a život.
Je členkou autorského tímu „Lexikónu katolíckych kňazských osobností Slovenska“(2000).






 

webygroup

dnes je: 19.7.2019

meniny má: Dušana

podrobný kalendár

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke.

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

Za obsah zodpovedá
Webmaster


20665385

Úvodná stránka