Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Borský Mikuláš

Význam J. Hollého

Význam Jána Hollého,
z pera tajomníka Spolku Sv. Vojtecha Dr. Juraja Hodála, ktorý uverejnil v svojej publikácii o básnikovi v roku 1923.

Uverejňujeme ho pre jeho výstižnosť.

 

 

   Spisy Jána Hollého majú pre našu slovenskú kultúru a národný život veľmi veľký význam, ktorý by mal poznať každý Slovák, aby vedel kto bol Hollý.
Po prvé jeho význam tkvie v tom, že uviedol slovenskú reč do literatúry. Je pravda, že zásadu, aby sa písalo po slovenský zaviedol už Bernolák, keď položil základy spisovnej slovenčiny svojím pravopisom a Slovárom. Snahy jeho školy by ostali len snom a púhym pokusom, keby Hollý, najvýznamnejší člen tejto školy, nenapísal svoje diela v slovenčine a nebol tým ukázal vnútorným i vonkajším nepriateľom našej materčiny, že aj v našej reči sa dá báječne písať. Mladá generácia , boriaca sa za právo slovenčiny a literatúry, mala sa už o koho opierať a od koho učiť.
No nielen uviedol našu reč do literatúry, ale ju aj zdokonalil. Keď Hollý začal písať po slovensky nemali sme ešte riadne ustálené pravidlá pravopisu, ale nezľakol sa ťažkostí, utvoril si sám pravopis, gramatiku, prozódiu a ich pravidlá vložil do svojich diel, čím dal podklad pre ich budúce ustálenie.
Okrem toho aj obohatil našu reč. Keď začal s našou materčinou narábať, bola chudobná, nemala na vyjadrenie mnohých vecí a myšlienok slov a výrazov, no Hollý urobil zo slovenských kmeňov mnoho ľubozvučných slov, ktorými už vedel vyjadriť svoje city, svoje myšlienky. Výrazne uznáva túto jeho zásluhu Vajanský, keď o ňom hovorí: „Žiaden budúci slovenský lexikograf nemôže nechať bokom Hollého Sellanky, musí z nich čerpať. K rozvoju slovenského jazyka Hollý prispel viac, než všetci teoretici a zostavovatelia gramatiky pred ním. On našiel surový materiál, jazyk neohybný, literárne chudobný a v roku 1834 vidíme Hollého narábať s ním samostatne a všetko vyslovovať jasne, úplne, plasticky.“
Teda v zveľadení nášho jazyka a jeho uvedení do literatúry v prvom rade väzí význam Hollého a prvá jeho zásluha o náš národ.
No nielen v tomto je jeho význam. Popri tomto je pre neho význačné i to, že vlastne on položil základný kameň slovenskej literatúry. Pred ním sme my Slováci nemali svoju poéziu. Slováci písali najviac po česky a čo bolo v jeho časoch už slovenské, to boli plytké veršíky bez vnútornej ceny, bez koncepcie. Jeho Svätopluk je prvé slovenské dielo, ktoré má literárnu cenu a ktorým honosiť môže sa slovenská kultúra. Okrem toho i jeho krásne Selanky, vynikajúce Žalospevy a iné diela sú prvé perly našej slovenskej spisby, ktoré kultúrne obohatili náš malý národ. Keď uvážime, že každý národ je oceňovaný podľa jeho kultúry a že u nás je Hollý zakladateľom takej dôležitej čiastky kultúry ako je literatúra, tak si uvedomíme, kto je pre nás Hollý.
Ďalší jeho význam leží v tom, že jeho dielami bola do života uvádzaná naša milá slovenčina. Jeho diela boli uvedené pomaly do salónov slovenských inteligentov a niet pochybností, že k jej udomácneniu tam značne prispeli, a čo je hlavné slovenčina jeho dielami bola zavedená do kostolov, kde predtým slovenský ľud spieval po česky. Naši literárni historici a kritici venujú veľmi málo pozornosti Hollého Spevníkom, hoci dľa môjho názoru tieto majú tiež veľký význam, a to práve preto, že sa nimi uviedla slovenčina do božích služieb u slovenských katolíkov. ... Tieto piesne vytlačili z našich kostolov české spevníky, alebo k ich vytlačeniu značne prispeli, čo znamená veľmi dôležitý krok k prednostnému rozširovaniu slovenčiny a kto pozná veľký vplyv cirkevného jazyka na reč obecného ľudu, ľahko si domyslí tento význam.
Nesmierny význam má náš Hollý ako národný buditeľ. Svojim citom je nielen Slovanom, ale aj povedomým Slovákom, ktorý je presvedčený o osobitosti, samorastlosti svojho slovenského národa, usiluje sa budiť slovenské povedomie svojich rodákov, naplniť ich národnou hrdosťou a povzbudiť ich k slovenským činom, k slovenskému národnému životu. V svojej básni „Na Antona Bernoláka“ smelo sa zastáva svojej rodnej reči a chváliac Bernoláka, že zapudil češtinu a na jej prestol uviedol našu slovenčinu, iste v nemalej miere posmelil svojich váhavých rodákov na jej užívanie v hovorovej reči, ale i v písomnom prejave. V básni „Hlas Tatry“ napomína svojich rodákov, aby sa nepridávali k iným národom, bo tam čaká na nich len zánik, ale pri svojom národe život a sláva. V básniach „Na Slovákov“, „Na slovenský národ“, napĺňa svojich krajanov nádejou, že náš rod nezhynie, veď je nás mnoho. No tieto básne robili len slabší dojem; skutočne mohutne a prenikavo zasiahol do duše Slovákov v svojich eposoch. Opisovaním našej slávnej minulosti, smelých činov slovenských kráľov a junákov, napĺňal srdcia slovenskej mládeže, ktorá sa už nemusela hanbiť za svojich predkov. ... Bez účinku nebolo ani jeho Bájoslovie pohanských Slovákov a Životopis Sv. Cyrila a Metoda, ktorými okrem toho, že dal akýsi podklad svojim krajanom k národnému povedomiu, dodal im aj chuti k historickému bádaniu slovenskej minulosti.
Konečne je treba pripomenúť ešte jednu skutočnosť. ... Jeho diela neostali len v úzkych hraniciach nášho Slovenska, ale dostali sa i k literátom iných slovanských národov, u ktorých sa rozšírila nielen známosť slovenského mena, známosť o našom svojráze, o našich ideách a nádejach, ale skrz neho dostalo sa nám aj niečo národnej slávy, ktorej bohužiaľ tak úzkoprso nám nameral osud.

Poznámka: Text bol jazykovo upravený a v závere minimálne skrátený.
Stanislav Májek

 


 

webygroup

dnes je: 19.1.2019

meniny má: Drahomíra, Mário

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke.

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

Za obsah zodpovedá
Webmaster


19250364

Úvodná stránka