Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu vodorovná
Borský Mikuláš

Prírodné a životné prostredie

 

 

 

 Prírodné a životné prostredie

 

  

Obec zakotvená v priesypoch pieskov, chrbtom podopretá o majestátny a tajuplný záhorský bor

 

vznikla zlúčením dvoch samostatných obcí Borský Mikuláš a Borský Peter. Nachádza sa v strede Záhoria 15 km juhozápadne od Senice, okresného mesta, v severnej časti Záhorskej nížiny pri rieke Myjave v Lakšárskych kopcoch, z ktorých najvyšším bodom Záhorskej nížiny ( 296,9 m. n. m. ) je kopec Mária Magdaléna, na ktorom dal v roku 1668 postaviť Imrich Czobor kaplnku sv. Márie Magdalény. Na jej južných svahoch pramení riečka Rudava.            V katastri Mikuláša sa nachádza Ságelský potok, tečúci do Myjavy a menší potôčik zvaný Petrmezský, ktorý tečie na západ do Šaštínskeho potoka. V katastri Petra je najväčší potok Kalaštavský, preteká z väčšej časti lesom a zachoval si tu svoj pôvodný charakter.                                                                      Rovinatý až hornatý povrch chotára tvoria prevažne mladšie treťohorné zlepence, štrky, íly a silné nánosy viatych pieskov. 
      

     Obec Borský Mikuláš sa skladá z dvoch katastrálnych území – Borský Mikuláš a Borský Peter. Svojou rozlohou 4998 ha a počtom obyvateľov 3850 sa radí medzi najväčšie obce na Záhorí.   Vznikla vlastne až zlúčením dvoch samostatných obcí Borského Mikuláša a Borského Petra dňa 1.1. 1975. Obe samostatné obce boli už dávnejšie stavebne viacerými ulicami spojené, preto ich zlúčenie bolo len logickým vyústením ich doterajšieho historického vývoja, počas ktorého mali veľa spoločného.
Borský Mikuláš sa nachádza takmer v samom strede Záhoria, ak Záhorie chápeme ako územný útvar ohraničený Malými a Bielymi Karpatmi na východ a sever a riekou Moravou na západe.
Severnú časť chotára obce tvorí nížina pri rieke Myjava, samotná obec leží už z časti na miernych pahorkoch nachádzajúcich sa najmä v Mikuláši.
Stred obce /kostol Sv. Mikuláša/ je v nadmorskej výške 195 metrov.
Južnú časť chotára tvoria nízke oblé kopce, v odbornej literatúre zvané Lakšárske kopce. Sú to vlastne dve pásma kopcov – menšie tvoria kopce Vinohrádky /257m n.m./ a Ruženica /281 m n.m./. Na ich južných svahoch sú vinohrady miestneho Poľnohospodárskeho družstva. Ich severné svahy Ruženica i vrchol sú zalesnené borovým lesom.
Väčšie – južné pásmo Lakšárskych kopcov sa začína v susednej Lakšárskej Novej Vsi a pokračuje severovýchodným smerom kopcami Lipovec - 257 m n.m., Dubník – 289 m n.m., na ktorom je vybudovaný stožiar televízneho vysielača.
Najväčším kopcom a zároveň najvyšším bodom Záhorskej nížiny je Mária Magdaléna – 297 m n.m., na vrchole ktorej stojí kaplnka Sv. Márie Magdalény – pútnické miesto. Pásmo kopcov ďalej pokračuje na severovýchod dlhým chrbtom kopca Kravia hora – 254 m n.m. až po posledný kopec Kucipírek, nachádzajúci sa prostred lesov. Mierne výšky zasahujú až do obce a len približne 1 km od obce je tiež menší kopec Butašov vrch – 242 m n.m..
Pôda v chotári je piesočnatá, len pri rieke Myjave, v oblasti ktorej boli pred reguláciou rieky lúky, je pôda kvalitnejšia, tvorená naplaveninami. Na kopcoch miestami vystupujú vrstvy ílu a ojedinele sa tu vyskytujú skaly / neogénne vápence/, ktoré sa v minulosti využívali na stavebné účely, najmä do základov budov. Íly na niektorých miestach, kde vystupovali vo väčších súvislých vrstvách na povrch, boli obyvateľmi využívané na výrobu hlinených tehál. Vyťažením ílu tak vznikli jamy, ktoré sa postupne naplnili vodou – tzv. hliníky. Najväčší z nich bol v Mikuláši a využíval sa na výrobu pálenej tehly a škridlice, ktorá sa v tunajšej tehelni vyrábala začiatkom tohto storočia približne do roku 1930. Preto sa i dodnes tento hliník volá tehelňa.
Zvláštnosťou obce sú i zvyšky malých jazierok – umele vyhĺbených nádrží, ktoré slúžili obyvateľom na namáčanie konopí . V Mikuláši sa ich niekoľko zachovalo neďaleko obce v chotárnej časti Mokrovské, sú však už vyschnuté v dôsledku meliorácií okolitej pôdy, podobne tak i v Petri v časti chotára U rybníčkú. Pre rovnaké účely slúžilo i jazierko Auter, dnes zasypané – táto časť sa kedysi volala Močidelka.
Na vodné toky je chotár chudobný. Okrem Myjavy pretekajúcej severným okrajom sa v katastri Mikuláša nachádza Ságelský potok, tečúci severozápadným smerom do Myjavy. Vzniká z niekoľkých zdrojov na severných svahoch Lakšárskych kopcov. V Mikulášskom katastri je i menší potôčik zvaný Petrmezský, ktorý tečie na západ od Šaštínskeho potoka. Na južných svahoch Márie Magdalény premení riečka Rudava /asi 1 km od vrcholu M. Magdalény/ ktorá tečie juhovýchodným smerom a neskôr oblúkom ústí do Moravy.
V katastri Petra je najväčší potok Kalaštavský, preteká z väčšej časti lesom a zachoval si tu svoj pôvodný charakter. V minulosti boli na ňom viaceré mlyny a vodné nádrže, z ktorých dve sú obnovené – najväčšia nádrž Bahno.
Najväčšou a najmladšou vodnou plochou v katastri Mikuláša ja vodná nádrž pri ceste do Šaštína, ktorá vznikla koncom šesťdesiatych rokov po ťažbe piesku.
Málo úrodnú pôdu poľnohospodársky takmer celú využíva miestne poľnohospodárske družstvo, ktoré pestuje najmä obilniny, najviac raž, zemiaky a krmoviny.
Značná časť chotára je zalesnená. Najrozšírenejšou drevinou je borovica, v malej miere sa vyskytujú duby a najmä na okraji borových lesov sa vyskytuje agát, ktorý vytvára i malé lesíky. Na piesočnatých pôdach prevládajú suchomilné rastlinné spoločenstvá. 

 


 

webygroup

dnes je: 18.9.2019

meniny má: Eugénia

podrobný kalendár

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke.

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

Za obsah zodpovedá
Webmaster


21030778

Úvodná stránka