Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu vodorovná
Borský Mikuláš

Mária Búzková

Mária Búzková

 

4. apríla 1924 Borský Sv. Peter

26.apríla 2011 Bratislava

 

 

 


Narodila sa 4. apríla 1924 v Borskom Sv. Petri, dnes časť obce Borský Mikuláš.
Pochádzala z katolíckej maloroľníckej rodiny.

Mala šesť sestier, z ktorých stredná Albína sa stala rehoľnou sestrou a svoj osud trpiteľky pre vieru prežila v Čechách po akcii „R“ v roku 1950.

Dospievajúca Mária mala možnosť zoznámiť sa u svojho uja na Modrom Kameni s viacerými národnými dejateľmi a láska k vlasti bola pre ňu prirodzená. Chcela ďalej študovať, preto išla do Bratislavy, kde udržiavala kontakty s vysokoškolákmi z ktorých časť v roku 1945 emigrovala.

V roku 1946 sa angažovala pri zakladaní Strany Slobody, ktorú komunisti považovali za fašistickú. Vo februári 1946 ju za to zatkli, ale po voľbách v júni 1946 ju prepustili. Napriek tomu, že strana bola povolená, Krajský súd ju v septembri odsúdil na 7 mesiacov, ale po odvolaní sa bol proces zastavený. V roku 1947 bola zo zahraničia organizovaná akcia za Spojené štáty európske, ktoré presadzoval Dr. Ferdinand Ďurčanský. S touto myšlienkou ju oboznámil konfident ŠtB Bohuslav Slávik, ktorý ju udal, že dostala od neho časopis „Slobodné Slovensko“. Spoluprácu mu odmietla, lebo od Sidorovcov mala informáciu, že Európa sa rozdelí na sféru východnú a západnú. Pre túto akciu, ktorú nazvali „slovenským sprisahaním“, pozatvárali mnoho ľudí a na jeseň 1947 zatkli aj Máriu Búzkovú. Po komunistickom puči vo februári 1948, začali komunisti a čechoslováci tvrdo prenasledovať slovenských vlastencov. Podarilo sa im chytiť mnohých, ktorí chceli odísť za hranice a ŠtB sa zvlášť zamerala na organizátorov a spojky s emigrantmi. Následne boli podrobení fyzickému a psychickému trýzneniu, museli priznať aj to čo nevykonali, prezradiť s kým spolupracovali, alebo sa len stýkali. Jeden z takých procesov „protištátneho sprisahania“ bol monsterproces s Rudom Komanderom a spol. (73 osôb), do ktorého bola zaradená aj Mária Búzková. Pri vyšetrovaní priznala, že podporila naturáliami a malou finančnou čiastkou mnohodetné rodiny, ktorým zatvorili živiteľa, vysokoškolákom v emigrácii poskytla finančnú výpomoc v núdzi a prevzala zahraničné časopisy, čo ŠtB považovala za protištátnu činnosť. Obvinili ju však aj z vojenskej zrady len preto, že k svojmu kolegovi odviedla neznámeho pána, ktorý ju o to požiadal. Mal to byť vraj „špión“ major Matúš, ktorého ona ale nepoznala. Za tieto skutky bola najprv 28 (!) mesiacov v tvrdej vyšetrovacej väzbe a v roku 1949 súdená Štátnym súdom v Bratislave. V roku 1950 oznámili všetkým v skupine vymerané tresty a to bez písomného doručenia rozsudku, ktoré Najvyšší súd v Prahe r. 1951 potvrdil. Odsúdená bola za prípravu úkladov o republiku a vojenskú zradu na 13 rokov väzenia, stratu majetku a občianskych práv. Rozsudok dostala až po desiatich rokoch väzby, keď v roku 1957 žiadala o odpustenie zvyšného trestu, v čom jej nebolo vyhovené. Väznená bola v mnohých väzniciach, kde používali fyzické tresty a ponižovanie. V Pardubiciach bola na izbe s blahoslavenou sr. Zdenkou Schelingovou, ktorú neskôr premiestnili do objektu tzv. Vatikán, pre zvlášť nebezpečné duchovné osoby. Na „slobodu“ sa dostala po odpykaní trestu v roku 1960. Jej skutočnou „vinou“ bolo, že mala dobrosrdečné kresťanské srdce a lásku k národu. Zatvorili mladé 23 ročné dievča plné ideálov a snov o budúcnosti a prepustili 36 ročnú ženu s podlomeným zdravím, s biľagom politického väzňa naďalej sledovaného bezpečnosťou. Dlhé roky musela tvrdo pracovať ako šička košieľ. V roku 1972 bola čiastočne rehabilitovaná a plnej rehabilitácie sa dočkala v roku 1990. Roky strávené v komunistických väzniciach sa po zdravotnej stránke ohlásili najmä v neskoršom veku. Posledné roky života prežila v zariadeniach s opaterou pre starších ľudí. Napriek mnohým úskaliam sa dožila požehnaných 87 rokov. Posledná rozlúčka s Máriou Búzkovou - trpiteľkou komunistického režimu bola 3. mája 2011 na Martinskom cintoríne v Bratislave. Česť jej pamiatke.


Stanislav Májek

 


 

webygroup

dnes je: 22.8.2019

meniny má: Tichomír

podrobný kalendár

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke.

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

Za obsah zodpovedá
Webmaster


20798608

Úvodná stránka