Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu vodorovná
Borský Mikuláš

Letný tábor

 

LETNÝ TÁBOR V ZÁRUBÁCH 20. 8. – 24. 8. 2007

Každý si uvedomuje, že prázdniny sa chýlia ku koncu. Členovia Miestneho klubu Slovenského Orla však nezaháľajú a vôbec kvôli končiacim prázdninám nesmútia. Tento týždeň sa vybrali prežiť mimo civilizácie – do podhoria Jahodníka, rekreačného strediska Záruby. Hneď v prvý deň sa rozhodli trochu omrknúť priestory, či už chatiek, blízkeho lesa... Celý týždeň sa niesol témou Radosť rozdávaním rastie – RRR. Dozvedeli sme sa, že radosť je, keď som s Ježišom, keď pomáham, keď som priateľom pre všetkých, keď spoznávam nové veci a nakoniec, keď sa o svoju radosť podelím s inými.
Prvý deň prešiel ako voda a nás čakala cesta do jaskyne Driny, no a ako inak mimo civilizácie sa nič iné nedá robiť, ako chytiť vec do vlastných rúk a vyrobiť si schránky na mini SMS. Streda – oddychový deň a zároveň pre deti plný napätia, veď konečne po troch dňoch uvidia svojich najbližších. Večer to však mali rodičia veľmi ťažké, spoznať svoje deti v maskách pirátov, super dievčat, pipi pančúch... to vôbec nie je také jednoduché. Sv. omša, „veselý večer“ pri kočišovi, múdrej ťavičke, či dokonca Ramzesovi II, dal poriadne každému zabrať a my sme boli radi, keď sme znovu mohli zakúsiť teplé periny. Budík zvonil a nás čakal ďalší namáhavý deň – pešia túra na Záruby. Slnko i dážď...počasie nebolo prekážkou, aby malí i veľkí prekonali čertov žľab, rôzne prekážky, ktoré prichystali animátori a s nimi i „Trier“. Síce vyčerpaní, ale to nám však nebránilo v tom, aby sme s napätím neočakávali večerný program.                                                                                                   Ešte ste nekráčali večerným lesom plnom príšer, za blížiacej sa búrky a poriadneho dažďa? Nemysliteľné??, Vôbec nie, nebolo sa čoho báť, na konci uličky odvahy, tam za mrakmi bolo naozaj naše milované slnko – Ježiš ako svetlo je tu vždy, keď všetko pohltí tma.
Piatok – Ešte predtým, ako sa všetci rozbehneme do našich domovov, nás čaká jedna ťažká úloha. Nájsť cestu tam, odkiaľ by sme videli celé okolie ako z lietadla – z veže Smolenického zámku. Dostať sa na správny chodník nebolo vôbec také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdalo. Kto hľadá, nájde, kto klope, tomu otvoria... I my sme boli medzi tými, ktorí po dlhom putovaní cez hory, lesy uvideli očakávanú vežu a po chvíle zasa mohli vojsť do známeho Smolenického zámku.
Nech nás žehná Pán, nech nás chráni od zlého, s týmito slovami sme sa lúčili so Smolenicami, no a pomaly sa končiacimi dňami voľna. Všetky cesty vedú do Ríma...i tá naša viedla, tentoraz už domov.
„Cez tie tváre plné jamôk smiechových, hľadal a našiel som Ťa tam, kdesi v hĺbke ľudských duší, máš svoj chrám...“



 

webygroup

dnes je: 23.9.2019

meniny má: Zdenka

podrobný kalendár

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke.

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

Za obsah zodpovedá
Webmaster


21067296

Úvodná stránka