Víťazoslav Cintula

VÍŤAZOSLAV CINTULA, PHDR.

Stredoškolský profesor, historik, kartograf, publicista

1848
Narodil sa 4. marca 1848 v Búrskom Sv. Mikuláši (Borskom Mikuláši) starej zemianskej rodine.
Ľudovú školu vychodil v rodnej obci.

1860- 1866
Študoval teológiu a prvých šesť tried absolvoval na Arcibiskupskom vyššom gymnáziu – Gymnasium Maius Archiepiscopale v Trnave.

1866-1868
Posledné dva ročníky študoval na Arcibiskupskom gymnáziu v Ostrihome, kde r. 1868 maturoval s vyznamenaním.

1868
Pre jeho vyhranené národné presvedčenie mu nedovolili pokračovať v štúdiách na žiadnej z uhorských škôl a preto zanechal teológiu.
Začal študovať v Prahe na filozofickej fakulte Karlovej univerzity odbor dejepis, zemepis, nemčina, francúzština a čeština.

1869
V roku 1869 vykonával popri štúdiu popoludní vojenskú službu.

1874
V štúdiu pokračoval na univerzite vo Viedni, kde v r. 1874 získal doktorát filozofie – PhDr. s aprobáciou vyučovať dejepis a zemepis na vyšších gymnáziách s vyučovacím jazykom nemeckým.

1874- 1875
Pôsobil ako suplujúci profesor na vyššiu reálku v Pardubiciach.

1876
Od r. 1876 pokračoval na podobných školách v Prahe a Litomyšli.
Rozšíril si aprobáciu vyučovať aj v češtine.

1877
Od r. 1877 pôsobil desať rokov na strednej škole v Přerove, kde študovali viacerí Slováci, ktorým všestranne pomáhal.
Oženil sa s Vítězoslavou rod. Brdlíkovou (1853 - 1930), s ktorou mali 7 detí.

1878
Ako dôstojník rakúskej armády sa musel v r. 1878 zúčastniť okupácie Bosny a Hercegoviny. Vtedy mu lekári zistili žalúdočný vred, na čo trpel celý ďalší život.

1888
V r. 1888 bol preložený na štátne gymnázium v Nemeckom Brode (neskôr Havlíčkovom), kde sa stal riadnym profesorom.

1905
Posledné jeho profesorské miesto bolo od roku 1905 na štátnej reálke v Prahe na Vinohradoch, kde pôsobil do roku 1906 a v tomto roku odišiel do dôchodku.

1911
Zomrel v Prahe, dňa 22. marca vo veku 63 rokov. Pochovaný je na vinohradskom cintoríne.

PÔSOBNOSŤ V ČESKEJ ZEMĚVEDNEJ SPOLEČNOSTI“.

1894
V r. 1894 vznikla „Česká zeměvedná společnost“ a V. Cintula sa stal jedným z najaktívnejších členov.

1895
V r.1895 sa stal náhradníkom výboru a členom redakčnej komisie pre vydávanie Ottovho zemepisného atlasu.

1904-1907
V r. 1904 – 1907 bol knihovníkom spoločnosti.

1905
V r.1905 sa stáva členom výboru spoločnosti.

1906
Po smrti zemského školského inšpektora F. Rosického sa stáva podpredsedom Českej společnosti zeměvednej.

KARTOGRAFICKÁ ČINNOSŤ

Pre Ottov náučný slovník vypracoval

• „Národopisnú mapu Uherského Slovenska podle soupisu lidu z r. 1900“.

Mapa nevystihovala skutočný národnostný stav obyvateľstva v Uhorsku v roku 1900, lebo maďarské úrady zapísali za Maďara každého, kto iba trocha vedel rozprávať maďarsky. To však nie je vina Cintulu, ktorý pracoval s úradnými podkladmi.

Pre Ottov zemepisný atlas vypracoval

• mapu Francúzska,
  
• názvoslovie v oblasti Karpát a Krasu – Halič, Bukovina, Chorvátsko, Slavónsko a Bosna s Hercegovinou - na mape Rakúsko-Uhorska
  
• mapu karpatských krajín, ktorá vyšla po jeho smrti.
  

PUBLICISTICKÁ ČINNOSŤ

V „Sborníku České zeměvedné společnosti“ uverejnil:

• „Příspěvek k národnostním poměrům v Uhrách“ (1899),
• „Lidnatost měst uherských v roce 1777“ (1899),
• „Národnostní poměry lidu slovenského v Uhrách podle sčítaní z r. 1900“            (1900)
• „O výsledcích sčítaní lidu v zemích koruny uherské z r. 1900“ (1900).

V oblasti geografie vypracoval štúdiu:

• „O postupu nižiny uherské medzi Dunajem a Tisou k západu“ a ďalšie príspevky.

O iných slovanských národoch v Uhorsku uverejnil štúdiu:

• „Jihoslované v zemích koruny uherské podle soupisu z r. 1900“ (1900),
• článok „Národnostní poměry lidu Slovinského v Uhrách podle sčítaní lidu z r. 1900“ (1903),
• „Národnostní poměry v Rjece podle soupisu z konce roku 1880, 1890, 1900“ (1903),
• „Slovinské názvy obcí prekmurských v Uhrách“ (1906),
• „O národnostních poměrech v Haliči podle soupisu lidu z r. 1900“ (1909).

Písal rozličné politické články, ktoré uverejňoval v českých časopisoch a denníkoch pod pseudonymom. Svoje články musel písať v češtine, lebo v slovenčine by mu ich neuverejnili.